štvrtok 28. februára 2008

Düdžom Rinpočhe

Modlitba, ktorá mi pomáha rozpoznať chyby a udržať v mysli objekty útočiska

J.S. Düdžom Rinpočhe

Vyznanie sa z chýb a modlitba prianí, vedúca k veľmi jasnému pochopeniu toho, čo je treba prijímať a odmietať

S úctou sa skláňam pred guruom!

Víťazný Šákjamuni

Najvyšší vodca ríše tohto šťastného eónu

Synovia Víťazného

Zhromaždenie bódhisattvov, ktorí vedú cítiace bytosti

Vznešený Guru, neporovnateľný záchranca bytostí v tejto temnej dobe

Tri korene a ochrancovia dharmy, zaviazaní sľubmi

Znovu a znovu sa na vás obraciam

Túžobne si vás vybavujem, zo srdca vás prosím s jednobodovou mysľou.

Prosím obráťte na mňa svoju pozornosť.

Držte ma vašou milujúcou láskavosťou

I silou vašeho súcitou, ktorému nič nestojí v ceste

Dajte mi vaše požehnanie, aby boli moje myšlienky a ciele

Vykonané v súlade s dharmou.

Vďaka minulým činom, nie bez zásluh

Som získal toto vzácne ľudské zrodenie.

Vďaka minulým zásluhám, nie malým

Som stretol vznešenú dharmu.

Bol som prijatý Guruom, obdržal som zplnomocnenia,

Požehnania a eseniálne inštrukcie –

Teraz mám všetko toto bohatstvo vo svojich rukách.

Ale moja myseľ je ako ukecaná opica, pohupuje sa vedená

Zvodným, klamlivým démonom rozptýlenia

A preto nemôžem využiť bohatstvo, ktoré mi patrí.

Takto je premrhané učenie Gurua i

moje ľudské zrodenie, obdarené slobodou a priaznivými podmienkami.

Teraz som v kritickej situácii

Všetky učenia, o ktoré som stál

Všetky, ktoré som obdržal, sú ako mýtus.

Tvárim sa ako praktikujúci,

A mám aj „nafúkanosť“ praktikujúceho

Ale moja myseľ nedokáže pochopiť pravé učenia.

Postrádam dokonca aj stopu bežnej dharmy, o svätej dharme ani nehovoriac

Šestnásť pravidiel obyčajného spoločenského správania

Je len niečo, o čom som sa dopočul.

Hoci vidím, ako zle sa chovám, nie je mi to ľúto,

Hoci to vidia i iní, nie som z toho zahambený.

Môj závzäzok voči učeniu je krátky ako chvostík svišťa.

Nedokážem správne praktikovať desať ctnostných činov pravej dharmy

Prechovávam sektársku predpojatosť voči Buddhovým učeniam

Ohováram učenia a veľké bytosti

A hromadím zlú karmu.

V maske dharmy

Nosím veľkú záťaž zlých skutkov.

Čím viac učení prijímam

Tým viac sa nafukuje vízia môjho ja.

Aj keď intelektuálne analýzy nemôžu preniknúť

K hlbokému významu náuky.

Nafúkane si myslím „Dodržujem disciplínu prátimókši!“

Ale štyri praxe dharmy zmizli bez stopy.[1]

Domýšlavo si myslím, „Mám vzácny výcvik bódhisattvu!“

Ale štyri nezmerné kvality[2] sú iba púhymi obrazmi lampy.

Pyšne si myslím, „Dodržujem samaje tajnej mantrajány!“

Ale nerešpektujem prvé koreňové porušenie[3]

A som ľahostajný k všetkým ostatným.

Kvetnatými slovami viem vysvetliť štyri myšlienky, ktoré obracajú myseľ k dharme[4]

Ale moja pripútanosť k javom

je dôkazom, že moja myseľ sa v skutočnosti nezmenila.

Hoci sa spolieham na učiteľa, úcta a oddanosť sa pomaly vytrácujú

Miesto aby som mal čisté vnímanie, rozvíjam nesprávne náhľady

A vidím gurua ako sebe rovného.

Láska a rešpekt voči mojim vadžra priateľom sa oslabuje

Nedokážem zniesť pár príkrych (nevľúdnych, hrubých) slov

Stále sa sťažujem.

Postrádam kompletný výcvik v bódhičitte

Láska a súcit, ktoré pochádzajú z

Hľadenia na všetky bytosti šiestich svetov ako mojich rodičov

Miznú ako hmla.

Hoci jednám akoby som praktikoval cesty kjerim a dzogrim,[5]

Neviem si rady ani s obyčajnými ilúziami, ktoré nemajú konca.

Uvedomujem si, že konečným učením sútier a tantier

Je prázdnota, ale nedokážem toto poznanie využiť

Prúd mojej mysle ostáva tvrdý ako roh.

Keď praktikujem spočívanie v pravom stave mysli

Som bez stability, ale vyprávam o hlbokom náhľade

A odhadzujem príčinu a následky do vetra.

Navonok – viem sa predvádzať ako človek s dobrým jednaním,

Vo vnútri však túžba, pripútanosť, chtivá nenásytnostnosť besnie ako oheň.

Hoci je moje telo na izolovanom ústraní v horách,

Moja myseľ neustále, dňom i nocou, blúdi v meste.

Hoci nie je možné, aby ma Tri klenoty zradili

Mám však malú oddanosť, a preto sa bojím, že zradím sám seba.

Takže hoci som bez nesprávneho náhľadu

Nedôverovania učiteľovi a svätej dharme

V týchto zlých časoch, sme my, cítiace bytosti

Zaneprázdnení hromadením zlej karmy

Vedome, nedbanlivo padáme do vplyvu rozptýlenia[6]

Nedarí sa nám udržiavať bdelú prítomnosť a to je veľká strata.

Keď zkúmam sám seba, vidím

Že všetko, čo som urobil mi len pridalo na zmätku

Že všetko moje myslenie bolo poškvrnené

Zatemňujúcimi emóciami a uchopovaním.

Nevidiac, že dokonca ani moje ctnostné činy

Sú znečistené negativitami,

Môžem skončiť niekde inde než v troch nižších sférach?

Keď vidím, ako sa chovám a čo som urobil,

Keď na to všetko myslím, som znechutený.

Hľadiac na ostatných, ešte o to viac ma to odradzuje.

Nie sú žiadni priatelia, ktorí by mohli priniesť úľavu mojej mysli.

Ak sa o seba nedokážem postarať teraz

Iní mi nebudú útočiskom, keď sa vyčerpajú všetky nádeje

Keď budem v rukách poslov Pána smrti.

Či nie je sebeklamom

Čakať na záchranu, ktorá nikdy nepríde?

Takže zahambený a s výčitkami svedomia rozpoznávam svoje vlastné chyby,

Čokoľvek som urobil proti dharme

Akékoľvek nedodržania a porušenia samaje

Nebudem skrývať pred tými, ktorí majú víziu múdrosti.

Z hĺbky srdca sa vyznávam

Prosím príjmite moje doznanie svojím súcitom.

Buďte mojím útočiskom pred nebezpečím chybných ciest, vedúcich do priepasti

Udeľte mi oslobodenie tým, že mi pomôžete nájsť dokonalú, oslobodzujúcu cestu.

Celý svoj život som strávil praktikovaním toho a praktikovaním onoho,

Nemám v rukách nič, čo by som mohol ukázať

Žiadnu realizáciu.

Odteraz sa budem vyhýbať mizernej ceste poznania mnohého

A pritom nepoznania jediného, čo potrebujem

Prečo neísť cestou poznania jednej veci, ktorá oslobodí všetko?

Istá, neochvejná nádej, jediný, najvyšší Pán, na ktorého spolieham

Koreňový Guru, ktorý zjednocuje všetky útočiska

K tebe sa obraciam s oddanosťou a jednobodovou mysľou:

Najvyššie útočisko, Pane najvyššej láskavosti,

Ujmi sa ma svojím súcitom.

Daj mi požehnanie, aby som videl svoje chyby.

Daj mi požehnanie, aby som nemal túžbu vidieť chyby iných.

Daj mi požehnanie, aby sa odstránili zlé, kruté a brutálne myšlenky.

Daj mi požehnanie, aby sa zmenšovala túžba a rástla spokojnosť.

Daj mi požehnanie, aby som nezabúdal na neistotu času smrti.

Daj mi požehnanie, aby som bol v okamihu smrti bez záujmov.

Daj mi požehnanie, aby som rozvinul dôveru v dharmu.

Daj mi požehnanie, aby som dokázal praktikovať nezaujaté čisté vnímání.

Daj mi požehnanie, aby som rozvinul nevykonštruovanú oddanosť a úctu.

Daj mi požehnanie, aby som vytrval a videl, že mi ostalo tak málo času.

Daj mi požehnanie, aby som dokázal mať v dharme svoj konečný, najvnútornejší cieľ.

Daj mi požehnanie, aby som vytrval v njvnútornejšej dharme.

Daj mi požehnanie, aby som oslobodil prúd mojej mysle najvnútornejšou praxou.

Daj mi požehnanie, aby som nemal prekážky praxe.

Daj mi požehnanie, aby rýchlo dozrel plod mojej praxe.

Daj mi požehnanie, aby bol akýkoľvek kontakt s tými, s ktorými mám karmické spojenie, zmysluplný.

Daj mi požehnanie, aby vyhasol akýkoľvek dualizmus nádeje a strachu.

Daj mi požehnanie, aby som videl neduálnu bdelosť.

Daj mi požehnanie, aby som rozpoznal prvotný stav.

Daj mi požehnanie, aby som ustanovil pevnosť dharmakáje.

Daj mi požehnanie, aby som získal veľkú istotu presahújúcu úsilie.

Kiež veľkou zbraňou

Nezničiteľným prvotným bdelým vedomím

V jedinom okamihu utnem prázdnu životnú silu samsáry i nirvány.

Potom, v nekonečnej veľkej blaženosti slávnosti Ňema

Nech si navždy užíváme aktivitu, ktorá je za zjednocovaním a rozdeľovaním

Vo všetko-prestupujúcom priestore stejnosti

Neexistuje ani len slovo „utrpenie“

Kdo by sa teda mal snažiť o „šťastie?“

V kráľovstve Samantabhadru

Majú šťastie a utrpenie jednu chuť

Ak nie sú uchopené, oslobodia sa samy od seba.

Kiež dosiahnem kráľovstva Samantabhadru v tomto živote!

Napísal J.S. Düdžom rinpočhe, Džigdral Ješe Dordže

Dodatok

Toto je invokácia, vyznanie chýb a modlitba priania v jednom..

Jednej noci v roku Vodnej svine mala moja družka múdrosti Rigdzin Wangmo

Sen, v ktorej se jej zjavila istá spoločníčka, ktorá sa jej často objavovala vo snoch. Dievča povedalo: „Teraz by si mala požiadať Rinpočheho o to, aby napísal invokáciu a modlitbu.. Dobre?“ a odišla. Neskôr, desiateho dňa pribúdajúceho mesiaca sa objavila znova a povedala: „Prečo si nepožiadala o napísanie modlitby?“

Druhého dňa ráno, keď sme sa rozprávali o snoch a onej modlitbe, som povedal: „Už existuje veľa motlitieb a invokácii, ale nie je dosť ľudí, ktorí by ich robili.“ Rigdzion Wangmo na mňa naliehala: „Musíš tú modlitbu napísať, či už bude krátka alebo dlhá.“

Potom ma napadlo, „V týchto dňoch hrozí nebezpečenstvo chorôb, vojen a hlamodorov. Aby som ochránil ľudí od týchto nebezpečí, mal by som napísať modlitbu, ktorá pripomína Súcitným ich sľub pomáhať bytostiam.“ Ale hoci som myslel na to, že ju napíšem, mnohé okolnosti ma rozptýlili a tak som nič nenapísal.

Večer desiateho dňa sa dievča objavilo tak, ako predtým. Vo sne povedala: „Nezabudni na modlitbu, o ktorú som požiadala. Je to naozaj potrebné.“

Takže som si povedal, že ju napíšem 15. dňa (spln) toho istého mesiaca. V noci 14. dňa som sa jednobodovo modlil ku Guru Rinpočhemu a prosil som ho o požehnanie na napísanie modlitby. S týmto prianím som si šiel ľahnúť.

Ďaľšieho rána, na svitaní som mal sen, kde som bol v rozsiahlej hale, ktorá bola akýmsi chrámom. Z ničoho nič sa objavil mladý biely muž v bielych šatoch, s dlhými vlasmi stočenými okolo ramien. Držal pár cymbálov. Zahral na cymbáloch, ktoré vydali príjemný zvuk a pritancoval ku mne. Tancoval bližšie a bližšie vpravotočivých kruhoch - tancoval ako Ging.

Povedal:

„Ak chceš uskutočniť náuky

upevni ich vo svojej mysli.

V hĺbke mysle najdeš buddhovstvo.

Ak chceš navštíviť buddhovské polia

Očisti obyčajnú zmätenú pripútanosť.

Dokonalé, skvelé buddhovstvo je hneď po ruke.

Rozviň pilnosť v praxi

Esencie náuk.

Kto môže získať siddhi bez praxe?

Je ťažké vidieť vlastné chyby.

Takže zkúmať a rozpoznávať svoje chyby

Je zásadná inštrukcia.

Nakoniec, keď sú všetky chyby postupne odstránené

Osvietené kvality rastú a žiaria.“

Na konci tejto básne zazvonil na cymbáloch a treskol s jedným do druhého, až som sa prebudil. Po prebudení som nezabudol na slová, ktoré mi povedal. Pochopil som, že to bola rada o praxi toho, čo je treba prijímať a čo odmietať. Bolo mi ľúto, že hoci som skutočne videl tvár môjho jediného otca, gurua, nespoznal som ho.

Ja, Džigdral Ješe Dordže, starý otec Ňingmy, som toto npísal na základe svojej skúsenosti. Nech to prinesie úžitok. Sarvatha mangalam.

Preložil Bhakha Tulku a Constance Wilkinson, Boudhanath, Nepál, 1989. Prel. L.Ch.



[1] Štyri praxe dharmy – neoplatiť slovnú urážku či nadávku, neoplatiť fyzické ublíženie, neoplatiť hnev za hnev, neoplatiť provokáciu, hoci sme boli vyprovokovaní.

[2] Štyri nezmerné kvality – nezmerná láska, nezmerný súcit, nezmerná radosť, nezmerná rovnosť.

[3] Prvé koreňové porušenie samaje – znevažovať vlastného majstra-

[4] Štyri myšlienky, ktoré obracajú myseľ k dharme – mať na mysli 1. vzácnosť ľudského zrodenia obdareného slobodami a možnosťami 2. nevyhnutnosť smrti 3. nemožnosť uniknúť karme, príčine a následku 4. Obrovské inherentné utrpenie samsáry.

[5] Kjerim – meditačné štádium rozvoja, dzogrim – meditácia štádia dovŕšenia

[6] Neuvedomenia prvotného stavu.

Žiadne komentáre: